MORFOLÓGIA VINIČA  Orgány viniča sa vytvárajú pod povrchom pôdy (korene) i nad zemou (systém drevnatých častí a výhonov). Ker 1 - koreňový kmeň, 2 - koreňový kŕčok, 3 - koreňová päta, 4 - hlavné (dolné) korene, 5 - bočné korene, 6 - rosné (horné) korene, 7 - kŕčok kra, 8 - hlava kra, 9 - kmienok, 10 - rameno, 11 - dvojročné drevo, 12 - letorasty
|
Zber plodov viniča hroznorodého – hrozna - je vrcholom snaživosti každého pestovateľa.
Zrelosť hrozna
Pre pestovateľa viniča je rozhodujúcim problémom určiť správny čas zberu podľa dozrenia plodov. Orientačne sa môže pridržiavať odrodovej charakteristiky , podľa ktorej sa termín zberu hrozna v závislosti od skorosti odrôd pohybuje od konca augusta až do októbra, vo vý-nimočných prípadoch (zber čiastočne vysušeného hrozna - cibéb, alebo i napríklad zber tzv. „ľadového“ hrozna) aj neskôr.
Spracovanie hrozna
Pracovné priestory
Vo všeobecnosti sa priestory delia na priestory:
- prípravné – manipulačné priestory (preberanie hrozna, váženie)
- priestory na spracovanie hrozna (odzrňovanie, mletie, lisovanie)
Európske vlastnokoreňové odrody sa môžu pestovať iba na imúnnych pieskoch. Od zavlečenia fyloxéry koncom minulého storočia väčšina amerických podpníkov je citlivých na obsah aktívneho vápnika v pôde.
Na týchto piesočnatých pôdach (viate piesky s obsahom ílu pod 18 %) sú u nás iba menšie plochy vinohradov a fyloxéra v nich nemá vhodné podmienky na vývin, teda nemôže ani škodiť. Vína pochádzajúce z týchto oblastí sú tenšie, s nižšou kvalitou.
Kopcovité vinohradnícke oblasti, v ktorých sa vinič pestuje na nižších svahoch pohorí a na pahorkatinách, sú typické rôznym stupňom erózie pôd. Tieto pôdy sú bohatšie na minerálne zlúčeniny majú väčšiu schopnosť viazať živiny a vlahu. Na týchto pôdach sa rodí hrozno, z ktorého sa vyrábajú plné vína s vynikajúcou arómou, kyselinami, harmonické.
Pre rast, vývin a dozrievanie viniča vyhovujú rastline klimatické podmienky mierneho pásma. Z globálneho hľadiska sú najideálnejšie podmienky medzi 35 – 45 ° severnej šírky. Na severnej pologuli Zeme sa však môže pestovať už od 20 ° po 51 ° severnej šírky. V trópoch (0 – 23 ° zemepisnej šírky) sa už vinič nepestuje (iný - rozdielny vegetačný cyklus rastlín)
V severnejších vinohradníckych pásmach sa dajú dorobiť kvalitné najmä biele vína s jemnou vôňou a harmonickým obsahom kyselín. Pestovanie v týchto oblastiach je však pracovne náročnejšie (viac zásahov)
Vína z hrozna pestovaného v južnejších zemepisných šírkach majú vyšší obsah alkoholu (sú alkoholickejšie) majú vak menší obsah kyselín a nevýrazný buket. Červené vína týchto oblastí majú intenzívnejšiu – plnšiu farbu.
CELOROČNÝ PREHĽAD PRÁC VO VINOHRADE
Január (vsunúť obrázok zo zimného vinohradu)
Vinohrad sa nachádza v zimnom kľude (možnosť kliku na fenofázy). Miazga neprúdi, rezná plocha po reze viniča zostáva suchá. Pokiaľ to počasie dovoľuje, môžeme vo vinohrade dokončiť práce, ktoré sme nestihli na jeseň (zaorávanie organických resp. priemyselných –fosforečno-draselných hnojív).
V tomto období sa možno tiež venovať údržbe opôr – vedenia, prípadne terás a ciest. V novozaložených vinohradoch si môžeme pripravovať stĺpy a drôty pre budovanie vedenia
|
|
