Vinohradníctvo sa považuje za najstarší špecializovaný odbor poľnohospodárstva zameraný na pestovanie viniča hroznorodého a spracovanie hrozna i keď z plošného hľadiska je v poľnohospodárskom rezorte Slovenska iba okrajovým odvetvím. Podľa terajšieho rozmiestnenia je situované v najlepších podmienkach v oblastiach najteplejších regiónov, v tradičných pestovateľských oblastiach.
Najviac je vinohradníctvo situované v západoslovenskom regióne, kde predstavuje asi 80% celkových plôch. Jedným z cieľov vinohradníctva je úplné pokrytie potreby obyvateľstva v produktoch odvetvia. Tento zámer bol plnený do roku 1990, kedy bolo pri silne extenzívnom vývoji prebytkové a pokrývalo v rámci bývalej ČSFR aj potreby trhu ČR v množstve 200-tisíc hektolitrov vína ročne.
V súčasnosti je v SR plocha viníc nedostačujúca pre účely zabezpečenia suroviny pre existujúci spracovateľský priemysel, pre pokrytie spotreby obyvateľstva a tiež jej využitia z hľadiska pôdnych a klimatických podmienok.
Za posledné dvadsaťročie vinohradnícke odvetvie zaznamenalo výrazný útlm nielen v plošných výmerách, ale aj v úrodách a tým aj v produkcii. Od roku 1990 bol plošný prepad u zberových plôch cca 5-tisíc hektárov (v roku 1999 bola výmera zberových plôch rodiacich vinohradov 18 537 ha) a celková produkcia klesla z úrovne roku 1990, kedy bola 118 500 ton na úroveň 65-tisíc ton v roku 1999, čím sa dostalo toto odvetvie pod hranicu sebestačnosti. Na nedostatočnej produkcii odvetvia sa podieľa hlavne vysoký vek výsadieb (takmer 42% rodiacich výsadieb je nad 20 rokov), vysoký výpad krov, vysoké vstupné náklady, nízka rentabilita výroby a pod.
